Späť

Vietor stíchol

lodiam v prístave

pokradli plachty

Je potom

Len občas ma pomýlia

bielohlavé čajky

čo zabudli

cestu domov

Labute

Labute vzlietli

príliš skoro

Ešte v januári

im zavoňali krídla

Nepomrzli

Ukryté v páperí

sa trepocú každú noc

Plná

Napršalo príliš veľa

do čajníkov plných cukru

až po okraj

Čľapkáš nohami

v plytkých vodách

Cudzinec, čo raz zaklopal

na otvorené dvere

Do jari

V noci nám kvitnú

púpavy na hlavách

Po chrbte

náčrty, rovníky, čiary

Nemáme rána

ani tie priskoré

Len ochutnávame z jari